Ani vás už nebavia spoločenské hry nadsamcov?

Samozrejme len tej, ktorá sa nechá a nechá prekvapivo takmer každá. Ženy to totiž z počiatku chápu ako terno, ktoré im po zásluhe patrí. Našťastie niektorým ženám to postupne docvakne. Vlastne len tým, ktoré nie sú tým pravým objektom.Ešte šťastie, že je nadsamec v bežnej partii zväčša len jeden. Samozrejme preto, že takýto muž musí mať nejakú zriedkavejšiu trhovú výhodu - výšku, vzhľad, komunikatívnosť či iné prednosti ako napríklad, že rád a dobre tancuje, čo dnes vôbec nie je bežné. Muži sú totiž z nejakého dôvodu v tanci v záhadnom 21.storočí a niektoré ženy zostali v romantických predstavách o 19.storočí. Nadsamec teda v partii na miesto vytancovania čo najviac kamarátok tanečníc či inému stmeleniu partie, ktoré sa mu darí ľahko, akoby malíčkom ľavej nohy, rozmazáva svoje prednosti po každom ženskom tele, ktoré je na blízku a to pekne smelo, len tak, pri nás všetkých. Žasnem nad ďalším priebehom takýchto vzťahov. Vlastne tu by sa hodil moderný z/y preklep, teda skôr rýchlych výťahov. Ako rýchlo totiž tento vzťah stúpa na vlne príťažlivosti, tak rýchlo klesá záujem nadsamca a to všetko v opačnej úmere k tomu ako sa vyvíja sebavedomie jeho objektu. Najtrápnejšie je však byť nechcenou súčasťou tohto exibicionizmu, ako hlavnej devízy obdivu im podobných a sledovať žalostné pohľady nás, čo sme iní a ešte sme na to aj hrdí. Nejako logicky si nadsamec, po počiatočnom šmátraní vyberá objekty, ktorým nevadí, keď nadsamec predchystáva ich kamarátku priamo pri nich, na očiach nás všetkých, či keď jediné, čomu sa v partii tento muž venuje, sú jej prsia či ústa v reštaurácii, bare, vlaku, kdekoľvek. Prestalo ma to baviť vo chvíli, keď mi došlo, že celá naša partia, partička naozaj fajn ľudí, nadsamcom a ich objektom vytvára príjemné spoločenské klišé, aby sa mali kde pochváliť tým, akí sú žiadaní a asi aby ich to ešte viac bavilo. Mňa to však už definitívne nebaví, hoci takmer nestretávam prostredie, kde by sa tento populárny nadsamexibionizmus nevyskytoval a ak nechcem sedieť doma pri telke, kde ukazujú zväčša práve tieto typy, tak naozaj neviem ako sa vzoprieť. Ani môj povestný humor na toto nepomáha. V mojej spoločnosti mám rada ľudí, ktorí hovoria s pointou, ktorí vedia čo je oxymorón, či dokonca takých, čo myslia na ľudí okolo seba či robia so svojim životom čokoľvek nekomerčné, duchaplné či "aspoň" zaujímavé. A ako ste na tom vy?